Sochárske sympózium Habura 2018
Tradícia sa začína
Všetko spustili nadšenci, ktorí sa v rusínskej obci Habura rozhodli postaviť repliku dreveného kostolíka. Ten tu stával stáročia, kým si ho za prvej rebubliky neodkúpili Rusíni z Hradca Králové, ktorým slúži dodnes. Zachovalej dokumentácie sa chopila Nadácia Drevený kostolík Habura a od roku 2011 je nový kostolík opäť na svojom mieste. Dnes sa pripravuje plniť si svoje religiózne i spoločenské úlohy.
Po desaťročia však domáci v sebe nosili aj inú myšlienku. Z ich kraja totiž pochádzala Rusínka, ktorá za prvej republiky spoluvytvárala, významne a úspešne reprezentovala československé výtvarné umenie doma i v zahraničí. Jej meno je Olena Mandičová – Šinály. Možno nie je prekvapujúce, že dejiny na ňu zabudli. Po februári sa odmietla podieľať na oslave komunistického umenia…
Žiaľ, po 89 roku jej dielo a kultúrny význam prehliadli aj tí najväčší národovci. V rusínskej Habure sa však nitky pospájali a vyústili do nenápadného sochárskeho sympózia, ktoré sa opieralo o desaťročia trvajúce intenzívne priateľstvá Ľuboša Hriňa s československou výtvarnou obcou.
V umení musíte byť niekto alebo nikto, musíte mať všetko alebo nič.
Olena Mandičová – Šinály
Znovuobjavenie Oleny Madičovej – Šinály nadchlo popredných českých a slovenských umelcov a mnohí sa rozhodli každoročne si uctievať jej pamiatku vlastnými dielami na sympóziu. Vtedy nik netušil, kam to povedie, vlastne nebolo dôležité hlbšie sa zamýšľať popri radosti z tvorivého priateľského stretnutia. A hľa, v súčasnosti je haburské sochárske sympózium významnou kultúrnou udalosťou, ktorá s minimálnou podporou štátu presiahla slovenské hranice.
V dňoch 1. – 16. septembra 2018 Nadácia Drevený kostolík Habura (ďalej len nadácia) zrealizovala 1. ročník sochárskeho sympózia v Habure, ktorý sa niesol v duchu života Rusínov v Karpatoch, za účasti významných slovenských a českých umelcov. Zdravé jadro zastrešoval Juraj Čutek, ktorý okolo seba združil umelcov, čo prijali pozvanie a na sympózium prišli: Oto Bachorík, Jakub Bachorík, Ján Kelemen, Martin Ščepka, Peter Barta, Jaroslav Gaňa, Jozef Mundier, Boris Jirků, Peter Nižňanský a dvaja asistenti, Luboš Loibl a Viliam Beňo. K monumentálnej soche kniežaťa Laborca tak pribudli v plenéri diela, ako socha archanjela Michala od Juraja Čuteka, Duch lesov Haburaque, ktorý vytvoril Boris Jirků s asistentom Lubošom Loiblom, BK od Petra Bártu, Bažant od Jakuba Bachoríka, Lavička od Martina Ščepku, Ohnisko od Jána Kelemena, či jedinečný komplex vláčika od Ota Bachoríka, Jaroslava Gaňu a Jozefa Mundiera. Výnimočne momenty z priebehu sympózia zachytil Viliam Beňo. Vďaka sympóziu sa umelci od Mgr. Dávida Palaščáka dozvedeli o histórii Rusínov, o legende kniežaťa Laborca, o krvavých bojoch z 1. a 2. svetovej vojny, ktoré sa tu viedli na neďalekých hrebeňoch, ale hlavne o zabudnutej sochárke Mandičovej Šinály, Alexandra Duchnoviča, ale aj iné významné osobnosti rusínskeho života. V predposledný večer sympózia, pri ohni, ktorý plápolal už v jednom z diel – Ohnisku od Jána Kelemena, príjemnú atmosféru zavŕšila výzva na návrh pomenovania sympózia „Sochárske sympózium Oleny Mandičovej – Šinály v Habure“. Súčasťou sympózia boli sprievodné akcie, slávnostné otvorenie parku v obci Habura, svätá liturgia spojená s posvätením sochy archanjela Michala, premietnutie filmu „V osídlach veľmoci“, a kultúrne vystúpenie Humenského speváckeho tria. Na konci sympózia sa uskutočnila vernisáž vytvorených diel, za účasti samotných autorov, zástupcov médií, pozvaných hostí a širokej verejnosti. Organizovaním pravidelných sympózií a exteriérových výstav chce nadácia prispieť k rozvoju a ochrane kultúrnych hodnôt, zachovávaniu tradícií svojich predkov. V neposlednom rade chce nadácia týmto podujatím zviditeľniť obec Habura a podporiť rozvoj regiónu Horný Zemplín prostredníctvom cestovného ruchu. Všetkým želáme veľa príjemných zážitkov pri návšteve údolia kniežaťa Laborca a obce Habura, ale aj ostatných atrakcií a kultúrnych pamiatok, z ktorých spomeňme aspoň drevené kostolíky – cerkve byzantského typu – mnohé sú zapísané na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a samozrejme neopomenuteľné Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
