Sochárske sympózium Habura 2024 - Feidias

Darujte 2% z vašich daní a podporte aj vy slovenské umenie. Ako darovať?

Sochárske sympózium Habura 2024

23.8. – 31.8.2024

Umenie spája

… teda aspoň nás, ktorí sme do Habury prišli.

Rok sa stretol s rokom akosi rýchlejšie, ale náš tím je šikovný, takže toto úskalie času sme ustáli. Od prvej chvíle bolo organizačne pre umelcov všetko pripravené, pokiaľ sme zaznamenali, nik sa nesťažoval. Kto všetko na sympózium dorazil? Oproti minulým rokom sme sa trocha rozrástli a trocha ubrali, poniektorí pôvodní kvôli pracovnej zaneprázdnenosti nemohli. A tak sochali Boris Jirků s Lubošom Loiblom z Prahy, Peter Nižňanský s pomocníkom Vojtom Lebedom tiež tamodtiaľ, Jakub Bachorík, Juraj Čutek, ktorý vzal syna Maxa, Martin Ščepka, Ondrej 4, Maroš Komáček, Peter Barta a naša mladá hviezda Frida Štefánková, tentoraz s mladou študentkou výtvarného umenia Malvínkou Karasovou. V minulom roku u nás bol a opäť prišiel Miloš Karásek, teraz i s umeleckým fotografom Michalom Zajačkom, prestavili nám inšpiratívnu výstavu s názvom Intimita. Na poprvýkrát zapadol František Bohunický, z Ukrajiny k nám zavítal Roman Romanyšin. Umelecká rovina sympózia je ako vždy nie jednou, tradičné technické, ubytovacie a stravovacie zázemie tvorí mohutné nasadenie majiteľa Agrofarmy Dušana Zavadského a jeho pracovníkov, ktorých tvorivé pričinenie vysoko presahuje zamestnanecký pomer, mnohých práve kvôli ich vlastným umeleckým sklonom či pochopením preň. V stredu sme absolvovali prednášku o lovcoch mamutov, ktorí už vtedy údajne boli predkovia Slovanov, my sme si doplnili rozkošnú spojku „aj“, takže napokon bol spokojný prednášajúci „aj“ my… Aspoň sme po zvyšné dni mali skvelú zábavnú tému. V sobotu v podvečer sa konala už za prítomnosti verejnosti vernisáž našich umelcov, ktorú otvoril Ľuboš Hriň a večer nasledovali divadelné predstavenia. Bohumilý skutok sme s podporou nadácie Ekopolis vykonali vysadením aleje s 50 lipami, ktorá vedie od dreveného kostolíka k bronzovej soche Kniežaťa Laborca (autor Janko Ťapák), takže výlet k nej o nejakých sto rokov bude už v príjemnom tieni. Mimochodom, náš projekt aleje v celoslovenskom medzikrajovom hlasovaní obstál ako tretí, takže všetkým, ktorí ste zaň hlasovali, ďakujeme. Na pôde sympózia sa odohrala historická udalosť – v našom kultúrnom stánku Solivar sa zišli zástupcovia rusínskych spolkov a združení, aby spolu položili základ Rusínskeho panteónu – sochoradia najvýznamnejších rusínskych dejateľov. Ich busty stvoria naši umelci, aby tak opäť nadviazali na pamiatku Oleny Mandičovej – Šinály, na ktorej počesť naše sympózium existuje. Nuž a zabudnúť nemožno na nášho verného spoluorganizátora – Nadáciu Drevený kostolík Habura so správkyňou Danielou Palačšákovou.

Pozrite si našu fotogalériu.

Boris a Luboš

Juraj Čutek
Maxo Čutek
Luboš Loibl a Juraj Čutek
Maxo
Dielo otca a syna Čutekovcov
Malvína a Otília (who is who…)
Feďo Bohunický a za maskou Jakub Bachorík
Martin Prachař
Frída a Malvína, Otília mimo záber
Peter Nižňansky a Vojto
Ondrej 4
Tóno a Ľuboš
Jakub
Feďo
manipulácia s Feďovou soškou
Vojto a Feďo
Peter pre TV JOJ
Peter pre rusínsku redakciu erárneho rozhlasu

Jakub
Maroš
Maťo
Ondrej 4
Miloš
Divadlo Ypsilon Praha
František Bohunický: Balansujúca geometria (spolupráca: Maroš Komáček – pomaľba holuba)

Nasadáme do auta a ideme smer Habura. Habura… tam niekde 6 hodín od Bratislavy. Mestskí chlapci prichádzajú a hneď z diaľky ich začne zdraviť príroda. Žiadne „králikárne“ panelákového typu, ale len pokorne položené domy v zajatí lesa. Otáčam hlavu a obzerám sa vľavo, vpravo. Po bokoch mi uniká cesta a na horizontoch sa týčia hrdé stromy. Chlapci z mesta držia hubu, lebo veľmi rýchlo pochopili, kto vládne tomuto kraju. Je to samotná príroda a ľudia sa stali len jej malou opatrnou súčasťou. Štartujú sa motorové píly, revú brúsky a ja som podvedome znova vhodený do hluku mesta. Pri každom oddychu vychádzam von z haly, kde má čaká opätovná facka od masy stromov rastúcich v kopcoch a nastavaných ako vojaci tiahnuci horizontom brániť si svoju česť a územie. Sú v presile. Pijem strek, prilieta holub a ja začínam chápať, že toto mestské zviera mi len prišlo dodať odvahu, aby som si udržal panelákovú hrdosť a zároveň zapadol do prírody. Vďaka holub, som ako ty… divé zviera z mesta.
Balansujúca geometria symbolizuje mestskú architektúru, na ktorej vrchole sa týči strom. Osamotený strom, zástupca prírody povýšený nad mesto, nad to všetko „ľudské“ a ľudskou rukou vytvorené. Holub sediaci na jednom z konárov stromu je oživením a zjemnením prísnej stavby sochy a zároveň je spontánnou reakciou na holuba, ktorý priletel na sympózium. Sedí na konári a možno sám premýšľa, či ako zviera patrí viac do prírody alebo už do mestského prostredia.
Ondrej 4.: Glóbus Habury
Boris Jirků & Luboš Loibl: Pocta Palimu Stenkovi

Viac udalostí