Sochárske sympózium Habura 2021
Ak by sa vám videlo, že vám roky plynú pomaly, majte deti. Alebo organizujte sympóziá. To sú potom výrazne kratšie. Einstein to nazval špeciálnou teóriou relativity, kde všetko záleží od pozorovateľa. Pozorujem, že umelci majú od minulého sympózia regulárny rok a ja na prípravu nasledujúceho asi pol. Aby sme znásobili sily a odľahčili Nadácii Drevený kostolík Habura, založili sme v marci občianske združenie Feidias. Prirodzene, zamerané na podporu výtvarného umenia. Prečo Feidias nebudem
výtvarníkom vysvetľovať, ktorí neviete, doštudujte si. Dívajúc sa navôkol, čo sme za ostatné roky na tomto kúsočku zeme vytvorili, nám začalo dochádzať, akýže to potenciál môže byť nielen pre Haburu. Sústredenie majstrovstva toľkých pozoruhodných umelcov poľahky presiahne jej kataster. Ukazuje
sa totiž, že akosi všeobecne absentuje výraznejšia stopa vzdávajúca hold nášmu rusínskemu národotvorno-umeleckému a špeciálne sochárskemu fenoménu. Už dnes preto uvažujeme aj smerom von z Habury. Filantropické sympoziálne ego sme pretavili do vzniku rozprávkových bytostí pre košické štúdio
slovenskej televízie. Diela sa ujali štyria. Juraj vytvoril Slimáka Maťka, Jaro Larvu, Peter Včielku Maju a Jozef Kohúta. Všetky sochy dnes môžu obdivovať návštevníci košického štúdia a ak boh dá, raz sa presunú k deduškovi Večerníčkovi do Novej Sedlice. Vo štvrtom ročníku sme sa vôbec uvoľnili – od staroslovienskych bohov sme zabrúsili do voľnejšej a slobodnejšej tvorby. Ako každá sloboda i táto so sebou priniesla rozšafnosť svojich nositeľov. Rozmanitosť spotrebného materiálu pre v podstate drevené sochy začala byť rozpočtovo fatálna. Našťastie pre pozorovateľa, ergo nákupcu et ergo mňa, šlo o relatívne zábavnú činnosť – doma by som po rožky, mlieko a čo ja viem, kečup s takou radosťou nelietal hore dolu. Klince, skrutky, lepidlá, reťaze, elektródy, všakovaké laná či uholníky, to je celkom iná radosť. Napokon – vďaka tejto profesii sa mnou uzatvára magický kruh ducha sympózia. Som tu dramaturg, zásobovač a pri nadmernej pracovnej zanietenosti účastníkov, vo finále chirurg. Na tomto mieste považujem za potrebné pripomenúť a najmä vyzdvihnúť snaženie Dušana Zavackého. Rok od roka vylepšuje pracovné prostredie o neuveriteľné množstvo drobností, ktoré umelcom na každom kroku spríjemňujú život a uľahčujú prácu. Odrazu disponujeme manipulačnou technikou pre akékoľvek
tvary, veľkosti a hmotnosti, môže pršať, snežiť i povestné hromy biť, pri ktorých furt neviem, kto sa má zastaviť, aby sa kamsi stratili. K veľkej technike máme doslova nenahraditeľného Luboša Loibla, ktorý ju majstrovsky ovláda. Veď nie je nič jednoduchšie, ako nakráčať do galérie, ukázať prstom na trojmetrovú sochu, zaplatiť nejakých 50 000 eur a postaviť si ju doma ku krbu. Úplne iné je byť pri jej zrode. Neprestáva ma udivovať, ako tou nemotornou, hrmotnou až brutálnou silou nakoniec vzniknú
krehké erotické tvary bohýň alebo iné, na milimeter premyslené štruktúry.
Nazrime do diania v Agrofarme. O siedmej pozvoľné vstávanie po práve skončenom večernom
kultúrno-spoločenskom programe. Tápanie po raňajkách, no než by si povedal „Donaudampfschiffahrtsgesellschaftskapitän“, o trištvrte na osem sa už z haly rozlieha typický hluk
motorových píl. Zdanlivo sa každý stará o svoje, no len čo niekto potrebuje pomoc, všetky mozgové a bicepsové kapacity sa presúvajú k potrebnému. Niežeby bol autor bezradný. Naopak. Jakubov Vietor v plachtách dokazuje, že po dôkladnom opracovaní klád nadišla chvíľa pre nemenej jemné a precízne použitie hrubej sily ťažkotonážnou technikou. Poslabších už začína opúšťať viera, keď mohutné dielce do seba zapadnú presne podľa Jakubovej predstavy. Kŕdeľ pomocníkov sa môže rozletieť k svojim prácam, aby sa onedlho skŕdlil pri niekom inom a riešil nemenej zaujímavý problém. Taká samozrejmosť, poviete
si. Isteže. Nuž si spomeňte, kedy ste sami naposledy s toľkými svojimi priateľmi prežili takú skvelú, utužujúcu emóciu. Skôr či neskôr tu pomoc potrebuje každý. Borisov Maxipes Fík je vzdaním holdu svojmu pôvodnému stvoriteľovi Jiřímu Šalamounovi. Jano sa inšpiroval hudbou, no v jeho ponímaní ide vždy o viac, než prvoplánovo vidíme my – akoby sústreďoval do ním vyvoleného bodu energiu všehomíra. Myslím, že práve jeho dielo je vhodné vidieť v kontexte iných či ostatných. Vtedy ich vyžarovanie nadobúda priam liečivé účinky. Zaujímavú pomocnú silu nám priviedol z Akadémie umenia v Banskej Bystrici Boris. Fridu Máriu Štefánkovú si vybral ako jeden z najvýraznejších talentov školy. S tým, že nech sa nám tu dievka oťuká. Nasadením a pracovitosťou zapadla dokonale, absolvovala s nami aj piaty
ročník, hádam budú i ďalšie. Sprevádzala ju verná fenka Otília. Jeden z tých dvoch je vegetarián, len už si nepamätám, kto. Maťo Ščepka okolo svojej bohyne zimy a smrti Moreny postavil lešenie, na ktorom trávil väčšinu času. Pre hluk jeho nástrojov sme ho na obed volali vytiahnutím kábla z elektriny. Dano sa rozhodol stvárniť kráľa haburských vôd menom Riboň, ktorý nielenže odpradávna chráni lode haburských námorníkov, ale ešte má dosť času na šantenie s drobizgom. Jarova rozprávková Larva podenky je asi jediná, ktorá bude žiť viac ako jeden deň a zároveň je mementom, žeby sme ako tá skutočná svoj život
daromne neprepásli
